Nu juorne Adamo ed Eva
piglianne 'o sole stevene!
All'impruvviso 'a Eva l'è
venette 'o vulio d'à mela,
'e chillu fesso 'e Adamo,
pigliaje 'a palla mbalzo
'a cuglietta, 'e 'a mangià
nc'è 'a dette!
s'à stevene magnanne,quanno
arrivaje 'o Signore, 'e tanto
ddà paura, ca 'a adamo ll'è
rummanette nganno 'o pomo!
Iddio pure perdette 'a pacienza!
'e n'è cacciaje d'ò Paraviso,
'e 'a Eva llè dicette faccia 'o viso:
" tu suffriraje 'e pene 'e ll'inferno,
'e sufferenza, sarrà ppè te,
ppè tutt'è mumente!"
'E fuje accussì ca ppè chella
mela fetenta, 'amma 'vuta
patè cu tutt'è stiente!
'E Adamo, frisco frisco se
nè jette, purtannese appriesse
sulo 'o fischietto!
'Oh Eva, Eva, ma comme tè
venette, chillu vulio, ca caro
custaje, 'a te 'e pure 'a nuje,
ca nun tenimme colpa?
'E ne purtamme 'e segne,
tutt'è mise, senza venì capite 'a chi,
cchiù fetente, se ne scanzaje, 'e,
zittu zitto, senza fa sapè niente,
ca pur'isso peccaje vuluntariamente!
'E 'a nuje rimmanene, dulure 'e
sanghe 'e chill'e muorto, p'è tutt' 'a vita nosta.
'E 'amma' ddà cunto pure, si nun se tene ggenio,
'a ll'ommo ca, nun tene stì prubleme!
Iscriviti a:
Commenti sul post (Atom)
Nessun commento:
Posta un commento