Comm'era bella quanno
t'è chiammava, Mamma!
Che bella parola ch'è criaje
DDio!
E' vvero, ch'à p'è te chiammà,
s'è baciano llì labbra ddoje vote!
Mamma, mamma!
Ma m'hò add'ò staje! P'è t'è chiammà,
allucche 'o nnomme tuoje, 'e tu,
nun viene, ma quanno t'è vulevo bbene!
'Ovv'ì, ch'à m'hè lassata tu, p'è ssempe,
'e io nun t'è scorddarraggie
manco p'è nu mumento!
Pareveme ddoje sore, sempe assieme,
eremo 'a gioia d'ò munno,
ma 'a mmirià d'à ggente!
T'è vulesse m'hò vicino 'a mme,
p'è t'è cuntà d'à vita mia,
ma 'o saccio già, ch'à t'è racconna
tutte ccose DDio!
Iscriviti a:
Commenti sul post (Atom)
Nessun commento:
Posta un commento