m'ha rricord' Nanninella,
ch'era 'a mammarella mia,
curreva mmiez'a via,
'e teneva semp'è cch'è ffà.
Tutt' quant' s'è ncantavano
p'à sveltezza ch'à teneva
'e diceva 'a cchi 'a fermava
cc'à nc'è steva semp'è cch'è ffà.
Era sarta sopraffina,
e cuciva d'à matina,
p'è fernì ampress 'e vestite
'e puterli cunzign'à!
Quanta pepe cc'à teneve,
'a mantenè nun nz'è puteva.
Era pè mme 'a cchiu
bella d'ò munne,
e io dicevo annanz'à DDio,
nun mh'à levà maje
'a mamma mia!!
ma nu juorne m'è scetaje
e int'ò llietto nun 'a truvaje.
add'ò steva 'a mamma mia,
s'a pigliaje cchill'ù DDio!!!
Iscriviti a:
Commenti sul post (Atom)
Nessun commento:
Posta un commento