E' nato into 'a 'stù juorne
'nù ricordo 'mente 'a mè!
Penzanno 'e ripenzanno
veco annanza 'a ll'uocchie mieje
quanno ero piccerella.
Cù ricciulille biondi commà
ll'oro ,'e sempe vestuta a festa,
tanto cà mh'è parevo
proprio nà bambulella!
'E genitori mieje m' adoravano!
io ero 'a mmiria 'e tutto 'o
vicinato.
Ogni vota che ascevo mh'è
cagnavo nù vestito!
'E si pecchè, mammà faceva
'a sarta p'è signore,
'e quanno suverchiave
nu poco 'e spezzo 'e rrobba,
nè faceva ascì nu vestitiello
pè 'a principessa soja!
Quanno scennevo 'a ncoppa
'a casa mia, pareva ca era
ascì 'nà grande diva!
Tenevo l'uocchie dà ggente
sempe appezzate nguollo.
Ma io me struscinavo nu
curniciello russo, c'à m'aveva
rialata 'a nonna mia
primma cà mureva.
'E ancora mh'ò llicordo, chillu
amuleto bello!
Ma mò nun c'è bisogno cchiù
d'ò curniciello russo, nc'è
vonne sulo 'e corne 'e vuoje, appese
fore 'a porta, p'è comme so
sta gente 'e sta generazione!
Iscriviti a:
Commenti sul post (Atom)
Nessun commento:
Posta un commento